Embedded Files
Chotárne územie obce Nižná Myšla leží v južnej časti Košickej kotliny, pričom jeho podstatná časť je situovaná na ľavobrežných terasách rieky Hornád. V katastri sa nachádzajú sútoky riek Hornádu s Torysou a Hornádu s Olšavou, popri ktorých v praveku i v stredoveku viedli čulé obchodné cesty. Počas dlhej niekoľko tisíc ročnej histórie tu žijúce obyvateľstvo neraz dosiahlo vysokú životnú a kultúrnu úroveň. Naši predkovia tu po sebe zanechali mnohé stopy, ktoré sú zdrojom informácií o civilizáciách, čo kedysi obývali túto časť Európy.
Archeologické pamiatky po najstarších obyvateľoch chotára dnešnej Nižnej Myšle sa našli na kopci Skalka nad Olšavou, na blízkych Konopiskách, na Várhegy a na Alameneve. Ide o kamenné štiepané nástroje, čepele, ich zlomky a úštepy z poslednej doby ľadovej. Na sklonku paleolitu sa tu pravdepodobne nachádzali prechodné, sezónne sídliská lovcov mamutov. Vek nájdených nástrojov možno rámcovo datovať medzi 100 000 až 40 000 rokov pred n. l. Možným dôvodom ich aktivít bol pravdepodobne hojný výskyt lovnej zvery pri vodných tokoch a zvlášť aj existencia termálneho prameňa, vyvierajúceho na neďalekom svahu Slanských vrchov, v polohe pri Koscelku. Tento prameň má celoročnú teplotu 18°C.
Po skončení ľadových dôb nastalo celokontinentálne ustálenie podnebia zhruba do dnešnej podoby. Stopy po prvých roľníkoch a pastieroch v okolí dnešnej Nižnej Myšle pochádzajú z mladšej doby kamennej. Vtedy, niekedy okolo roku 5000 pred n.l. sa sem z dolného Potisia presunuli prví poľnohospodári. Archeologicky to boli príslušníci ľudu bukovohorskej kultúry. Ich osady nemali trvalý charakter. Po vyčerpaní úrodnej pôdy v blízkom okolí sa sťahovali ďalej, aby sa po čase vrátili na pôvodné miesto. Tento cyklický, roľnícky spôsob života sa tu odohrával približne až do roku 2000 pred n.l.
V Európe a tým aj v Košickej kotline, sa život obyvateľstva okolo roku 2000 pred n.l. začal dramaticky meniť pod vplyvom objavu a šírenia metalurgie. Kovové výrobky sa stali významným a vyhľadávaným tovarom vo výmennom obchode. Nastúpila doba bronzová. Mimoriadne sa zintenzívnil celoeurópsky výmenný obchod, nastali početné presuny obyvateľstva, pričom dôležitú úlohu tu zohral už rozširujúci sa chov a využívanie koní. Územia s výskytom rúd farebných kovov boli rýchlo husto osídlené, zväčša novým obyvateľstvom. Noví osadníci opäť pochádzali z vyspelejšieho juhovýchodu Európy. Po príchode do našich oblastí tu pohltili pôvodné domáce obyvateľstvo a presadili svoj nový modernejší životný štýl a kultúru. Takýto proces bol charakteristický aj na území pri dnešnej Nižnej Myšli, kde niekedy medzi rokmi 1800 až 1700 pred Kristom bola založená opevnená osada. Na jej vybudovanie si vybrali strategicky výhodné miesto – plochú južnú časť vyvýšeniny Várgehy. V tých časoch pod kopcom tiekla Torysa a celý priestor až ku dnešnej Ždani a Čani pokrývali riečne meandre riek Hornád, Torysa a Olšava, slepé ramená, močariská a lužný les. V blízkosti osady bolo založené aj pohrebisko s kostrovým spôsobom pochovávania. Do dnešných dní sa tam preskúmalo vyše 800 hrobov, iba v dvoch prípadoch išlo o hroby žiarové. Táto lokalita s rozlohou 8 ha bola vyše 300 rokov dominantným strediskom, tam pulzoval život v celej svojej vtedajšej civilizačnej škále.
Z niekoľkých stoviek hrobov, z odpadových a hospodárskych jám a zo zvyškov príbytkov sa zatiaľ získalo niekoľko tisíc archeologických nálezov. Nájdené artefakty dokumentujú vysokú životnú úroveň a technologickú zručnosť vtedajších obyvateľov opevnených osád. Vedeli vyrábať dokonalé nástroje, ozdoby aj zbrane z kameňa, kosti, parohoviny i dreva. Hrnčiarstvo doviedli priam k dokonalosti, napriek tomu, že ešte nemali k dispozícii hrnčiarsky kruh. Stavali si dokonalé príbytky zrubového typu, pričom používali kamene na stabilizáciu ich základov. Jednotlivé typy domov boli zbudované v radoch, medzi nimi boli uličky. Tak vznikla pri dnešnej Nižnej Myšli kedysi dávno opevnená osada, takmer mestského charakteru, ktorá mala svoje vzory až ďaleko v Stredomorí, vo vtedajšej najvyspelejšej európskej kultúrnej oblasti. Obyvatelia tejto osady, ktorá mala dokonalé opevnenie pozostávajúce z hlbokej, suchej priekopy a zemného valu s drevenou palisádou, boli zdatnými metalurgmi a aj obchodníkmi.
Opevnená osada pri Nižnej Myšli, v ústnej ľudovej tradícii zachovaná ako tamojší niekdajší drevený hrad (z toho isto pochádza aj názov polohy Hradný vrch = Várhegy), zanikla po ničivom požiari niekedy okolo roku 1400 pred n. l.
Na čas došlo k prerušeniu života na území dnešnej Nižnej Myšle. Až na sklonku doby bronzovej sa tam znovu usídlili noví prisťahovalci no význam ich osád už z ďaleka nedosiahol predchádzajúcu úroveň. V nasledujúcich storočiach, v dobe železnej (850 – 0 pred Kristom) sa zdá, že chotár dnešnej Nižnej Myšle nebol intenzívne osídlený. Po zmene letopočtu územie dnešného Slovenska postupne osídľovali germánske kmene. Okolo roku 200 si Germáni vyhliadli miesto pre novú osadu pri Olšave, na mieste, ktoré sa dnes nazýva Alamenev, oproti termálnemu prameňu. V tejto časti chotára sa Germáni dožili príchodu Slovanov. Tí obsadili aj toto územie a zvyšky po ich príbytkoch sa našli pozdĺž celého dolného toku Olšavy, na oboch brehoch rieky až po jej dnešný sútok s Hornádom. Podľa výsledkov výskumu sa tamojší Slovania dožili ako príchodu Avarov v 7. storočí, tak aj invázie starých Maďarov v 10. storočí.
Nepretržité osídlenie v tejto polohe je potvrdené aj v 11. – 13. Storočí, vtedy tam postupne vznikla stredoveká dedina. V 2. polovici 13. storočia bol na Koscelku, neďaleko termálneho prameňa, postavený ranogotický dedinský kostol a pri ňom založený radový cintorín. Koncom 13. storočia na dominantnom mieste, v strede dnešnej obce, bol postavený murovaný kláštor rádu premonštrátov.
Náleziská pozdĺž rieky Olšava dokazujú, že oblasť jej dolného toku bola osídlená nepretržite od 2. až do 15. storočia. Jednou z najzaujímavejších lokalít je zaniknutá stredoveká osada Musla, ktorá vznikla v 12. až 13. storočí. Život v nej sa skončil v roku 1458, keď dedinu spustošili vojská Jiskrových bratríkov. Centrum osady sa rozkladalo okolo termálneho prameňa a návršia, kde stál ranogotický kostol s cintorínom. Kostol, pravdepodobne zasvätený sv. Márii Magdaléne, bol jednoloďovou stavbou so sakristiou, postavenou na prelome 13. a 14. storočia.
Dedina bola tvorená rozptýlenými usadlosťami na oboch brehoch Olšavy. Miestni obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, rybolovu a remeslám, pričom archeológovia odkryli aj pozostatky kováčskej dielne. Aj keď písomné pramene o dedine chýbajú, výskumy potvrdzujú jej existenciu v období stredoveku a významné prepojenie s blízkym premonštrátskym kláštorom.
V Nižnej Myšli vznikol koncom 13. storočia kláštor premonštrátov, ktorý dal postaviť šľachtický rod Aba. Kláštor sa rýchlo stal centrom cirkevného aj hospodárskeho života. Fungovala tu škola, overovali sa dôležité listiny a prepošt spolu s rehoľnými kanonikmi spravoval rozsiahle majetky.
V 14. storočí obec i kláštor prosperovali. Kľúčovým dokladom sú súpisy pápežských desiatkov z rokov 1332 – 1337. V nich sa spomínajú tri farnosti: Myšľa, druhá Myšľa (dnešná Vyšná Myšľa) a zaniknutá dedina Musla. Kláštor však neobišli dramatické udalosti. V 15. storočí ho zničili vojská bratríkov, no objekt sa podarilo obnoviť. Postupne prešiel do vlastníctva Košíc a neskôr jezuitov, ktorí ho prestavali na barokový kláštor.
História Nižnej Myšle je spätá aj s kostolom sv. Mikuláša, ktorý stojí dodnes. Najstarší kostol pravdepodobne pochádzal z románskeho obdobia a patril medzi monumentálne stavby svojej doby. Podľa zachovaných písomných prameňov ho v 17. storočí zbúrali protestanti, no na jeho mieste bol neskôr postavený nový chrám. Zaujímavosťou je objavený kamenný kváder s letopočtom 1536, ktorý svedčí o kontinuite sakrálnych stavieb v obci.
Dnes nám archeológia a historické dokumenty umožňujú nahliadnuť do minulosti Nižnej Myšle, ktorá v stredoveku patrila k významným kultúrnym a náboženským centrám regiónu. Kláštor, kostol a stratené dediny nám pripomínajú bohatú a turbulentnú históriu tejto oblasti.
Google Sites
Report abuse