Archeoskanzen Nižná Myšľa

V roku 1993 bol preskúmaný objekt č. 308, jeden z najzaujímavejších objektov na opevnenom sídlisku II zo začiatku strednej doby bronzovej, interpretovaný ako obetná jama. V pôvodne dva a pol metra hlbokej jame sa nachádzali kostry štyroch žien oddelené od seba vrstvou hliny, ako aj väčšia časť uvarenej detskej lebky. Ženy ležali v nepietnej polohe s prekríženými rukami na hrudi, čo naznačuje, že ich mali zviazané. Jedna zo žien, ktorá ležala v extrémne skrčenej polohe, mala zviazané aj nohy. Všetky boli usmrtené zrejme zlomením väzov, pričom celý rituál sa opakoval štyrikrát. Každú usmrtenú ženu zasypali zeminou spolu s časťami obetovaných zvierat a keramických nádob, ale tiež bronzovým prsteňom, hlineným závažím z tkáčskeho stavu, keramickými kolieskami a kameňmi. Do polovice zasypanej jame s ľudskými obeťami zapálili oheň, v ktorom spálili obilie, ďalšie časti zvierat a priložili tiež dve celé hlinené nádobky. Dnes sa môžeme len domnievať, čo bolo pravým dôvodom tak nezvyčajne krvavého rituálu. Pritom podobné rituály nie sú v tomto období úplne výnimočné a ich súčasťou neraz bola aj antropofágia, alebo nepresne povedané, kanibalizmus. Ľudské obete v zásobnicových jamách mali azda zabezpečiť dobrú úrodu v nepriaznivom období. Možno išlo reakciu na základné predstavy o zložitých otázkach života a smrti. Nedá sa však vylúčiť ani to, že išlo o zúfalý čin v čase akútneho nebezpečenstva a obeta mala zabezpečiť obrancom opevnenej osady prežitie. Nech už boli dôvody tohto rituálu akékoľvek, museli byť veľmi vážne, nakoľko takéto krvavé praktiky neboli bežnou súčasťou ich života. Napriek tomu však z rovnakého kultúrneho prostredia poznáme ojedinelé prípady podobných rituálov aj na opevnenom sídlisku v Spišskom Štvrtku, či kultovej studni v Gánovciach pri Poprade.